Už sedemnásť dievčina mala

Už sedemnásť, dievčina mala,
/: Blond vlasy, oči nebeské Marianou se zvala. :/

Mariana, raz o polnoci,
/: Spoznala chlapca takého, ktorý mal modré oči. :/

Modré oči, sladké ústočka
/: Od prvej chvíle spoznania ľúbila ho dievočka. :/

Keď ľúbila, lístok písala,
/: Príď milý večer na rande, ja by som ťa čakala. :/

A on prišiel, vzal ju do lona,
/: tíško jej šepkal do uška, ty budeš žena moja. :/

Ja nebudem, bude to iná
/: na svete je veľa dievčat, jedna z nich bude tvoja. :/

Nie nebude, ty si jediná
/: Ty budeš vodiť za rúčku nášho malého syna. :/

Tak sa vzali, dievčatko mali 
/: Blond vlasy oči nebeské, Marianou ju zvali. :/



Sedela pod Borovičkou, plakala že má maličkou,
/: Kytičku rozmarínovou na zahrádce :/

Prosila pána faráře, že mu jí taky ukáže ,
/: Kytičku rozmarínovou na zahrádce. :/

Ptala se pana myslivce, ptala se jestli taky chce
/: Kytičku rozmarínovou na zahrádce. :/



Kačenko Turanská, z tých Horných Kopaníc
/: Ty musíš dnes večer, dverečka otvoriť :/

Dverečka otvoriť a líčka pohladiť,
/: Kačenko Turanská, ty musíš moja byť. :/

Kohútik jarabý, nechoď do záhrady  
/: polámeš ľaliu, potom ťa zabijú. :/

A keď ma zabijú, tak ma pochovajú, 
/: do toho cintorína, kde chlapci sadajú. :/