František

František do boja šiel,
cestou Kráľa uvidel,
čo ruky má deravé
a tŕnie na hlave.


Na ramenách chudobu niesol ako ozdobu,
no nežiadal milodar, on seba ponúkal.


R: Rozdaj už to, čo máš,
   len tak môžeš za mňou ísť,
   život ti naplním,
   ak všetko odhodíš.


František sa boja vzdal, porazil mu srdce Kráľ.
Svet v úžase nechápal, že žobrákom sa stal.


Aj keď ten Kráľ naliehal na nás, na mňa, na teba,
ak svet pre mňa opustíš, ja dám Ti niesť svoj kríž.


R: